Šamudovce boli v celom historickom období svojej existencie výrazne poľnohospodárskou obcou. Do 18. storočia tu žilo čisto roľnícke obyvateľstvo. Až v súvislosti s náboženským životom pribudli kňazi a učitelia, v 19. storočí židovskí nájomcovia – zväčša obchodníci, neskôr aj ojedinelí dedinskí remeselníci.
Prvý údaj, z ktorého si môžeme urobiť predstavu o početnosti obyvateľov Šamudoviec pochádza z polovice 16. storočia, kedy tu hospodárilo okolo 15 sedliackych domácností. V roku 1567 súpis zaznamenáva 4 zdanené porty, teda celé nepoškodené sedliacke usadlosti, 1 richtárovu portu a 6 nezdanených usadlostí, lebo boli zničené kráľovským vojskom a poddaní si ich obnovovali, teda spolu tu mohlo hospodáriť najmenej 11 sedliackych domácností.
Nepokojné 17. storočie spôsobilo úbytok poddaných a chudobnenie tých, ktorí tu napriek nepriazni čias ostávali.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1749 žilo v Šamudovciach 212 obyvateľov väčšinou gr. kat. náboženstva, 26 evanjelikov a. v., 20 rím. katolíkov a 1 kalvín. Podľa sčítacích hárkov z roku 1771 v obci žilo 30 sedliackych poddanských rodín, 42 želiarskych a 3 podželiarske. V roku 1781 sa v obci objavuje prvý obyvateľ izraelitského vyznania. Sčítanie z roku 1784 svedčí o mimoriadne prudkom náraste obyvateľov na 481 osôb, z čoho bolo 477 domácich a 4 cudzinci. V roku 1828 je zaznamenaný mierny úbytok domov na 49 a obyvateľov na 363.
Domy boli ako všade na Zemplíne stavané najprv z dreva, po ústupe lesov však prevládol nový materiál – hlina. Drevená ostala už iba kostra domu a steny si ľudia stavali z hlinených, na slnku sušených tehál – valkov. Strechy pokrývali otiepkami cepami vymlátenej rovnej slamy – župami. Hrádzené komíny boli tiež vymazané hlinou. Šindlom pokrývali domy iba bohatší gazdovia. Domy boli spravidla jedno až trojpriestorové.
Poľnohospodárstvo malo v živote Šamudoviec existenčný význam už od ich vzniku. Prvé polia získavali usadlíci žiarení – teda vypaľovaním a klčovaním lesa.
Už od praveku sa pestovala pšenica, jačmeň, proso, ovos a raž. Zrná sa spočiatku drvili, neskôr mleli na ručných mlynkoch – žarnovoch – ktoré v domácnostiach pretrvali aj po rozšírení mlynov, až do 20. storočia. Najrozšírenejším jedlom v období do 15. storočia bola obilná kaša, niekedy ochucovaná medom. Ľudia piekli posúchy, lokše, pagáče, aj kašu ako druh nekvaseného chleba.
Na výrobu tkanín pestovali konope a ľan, zo semien ktorého získavali aj jedlý olej. Chovali najmä hovädzí dobytok, ovce, kozy, hydinu. Dôležitou zložkou potravy boli mliečne výrobky.
Nezastupiteľnú úlohu v živote Šamudoviec zohrali tunajšie školy. Počas celého obdobia svojej existencie sa výrazne podieľali na raste vzdelanosti obyvateľov nielen tým, že poskytovali základné vzdelanie deťom. Organizovali aj kurzy a prednášky pre dospelých. S prvým menom učiteľa v Šamudovciach sa stretávame kanonickej vizitácii biskupa F. Barkóczyho z roku 1749, kde uvádza meno Jakuba Havleka, ktorý je tu „cantor“ a „ludimagister“ gréckokatolíckej farnosti, teda kantor a učiteľ. Základy písania sa začali vyučovať až po r. 1777. Deti sedeli na zemi, s bridlicovými tabuľkami na kolenách, na ktoré písali tyčinkami tuhy – „gríflikmi“.
V r. 1898 postavili novú kamennú školu, ktorá po úpravách slúži dodnes. Drevenú upravili na maštaľ.
V r. 1926 si občania vytvorili pri škole prvú obecnú knižnicu. Po vybudovaní miestneho rozhlasu škola prispievala do jeho relácií. V rokoch 1949 - 1962 sa v škole premietali celovečerné filmy pre občanov. Učitelia organizovali kurzy (napr. kurz varenia), viedli spolkovú činnosť, podnikali so žiakmi výlety do prírody aj za kultúrou, viedli rôzne krúžky.
Oslavovali sa výročia T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, vzniku ČSR, vzniku SR, od r. 1940 1. máj, neskôr výročia oslobodenia, Februára, VOSR, Dni prírody, MDD s karnevalmi, Dni matiek i MDŽ, Mikuláš i Dedo Mráz, začiatky školského roka a množstvo iných príležitostí, spojení s lampiónovými sprievodmi, zapaľovaním vatier atď., ale vždy s kultúrnym programom, ktorý nacvičovali učitelia a predviedli deti.
Na spoločenskom živote mali svoj podiel aj spoločenské organizácie. Jednou z najskôr doložených sú hasiči. V r. 1889 uhorská vláda nariadila, aby si každá obec zriadila vlastný hasičský zbor. Dňa 15.1.1890 preto obecné zastupiteľstvo ustanovilo členov povinného obecného hasičského zboru z mužov od 20 do 40 rokov. Za veliteľa menovali učiteľa Pavla Hugeca. V roku 1949 obec postavila hasičské skladište, v r. 1973 požiarnu zbrojnicu.
V rokoch 1914 - 1918 sa celý svet ocitol v plameňoch prvej svetovej vojny. Aj muži z našej obce museli splácať krvavú daň na jej bojiskách, no priame vojnové hrôzy obec obišli. V júni 1919 sa odohrávali boje Maďarskej červenej armády s vojskom mladej Československej republiky, vyhlásenej 28. októbra 1918, v bezprostrednej blízkosti Šamudoviec. Pri delostreleckých prestrelkách 13. 6. 1919 zápalný granát vyvolal požiar, pri ktorom zhorelo desať domov. Ďalší granát spôsobil smrť deviatim občanom a tridsiatich zranil. Ťažko bol poškodený gr. kat. kostol a budova školy.
Po vojne postupne zanikal starosvetský ráz dediny, podoby ktorej žijú už iba v spomienkach najstarších pamätníkov. V roku 1950 žilo v obci 460 obyvateľov v 113 obytných domoch. V roku 1984 mala obec 484 obyvateľov, z toho 125 Rómov a 132 domov, zväčša postavených po vojne, vybavených zväčša povojnovým nábytkom a množstvom elektrospotrebičov.
