Spomienková slávnosť 100. výročia narodenia Gorazda Zvonického v Šamudovciach dňa 27. apríla 2013

          TRVALÉ PRAVDY V BÁSŇACH Gorazda ZVONICKÉHO

(Spomienková slávnosť - Šamudovce 27. apríla 2013)

   Gorazd Zvonický (29. 6. 1913 - 27. 7. 1995), vlastným menom Andrej Šándor, bol básnik, prekladateľ, pedagóg, katolícky kňaz, salezián a exilový pracovník.  Ako významný slovenský básnik je v literárnej vede zaradený k predstaviteľom tzv. katolíckej moderny. Je charakterizovaný aj ako exilový mariánsky básnik.

   Na začiatku svojej literárnej tvorby používa pseudonym A.Š. Záhorský, iniciálky A.Š alebo G.Z. Približne od r. 1940 začína uverejňovať svoju tvorbu pod básnickým menom Gorazd Zvonický.                    

   Vyše 40 rokov v emigrácii uchránilo Zvonického i jeho tvorbu od ateizovanej spoločnosti na Slovensku, kde bola literatúra kontrolovaná, cenzurovaná. Umenie a kultúra slúžili politike komunizmu, stala sa schematickou. Zvonický si nevybral zmaterializovaný svet, ale slobodne vyznával lásku k Bohu, verejne priznal vieru a cez lyriku zažíval pocit voľnosti.                                                                                                                                 Jeho literárne diela môžeme rozdeliť podľa vydania na predexilové, exilové a diela vydané po r. 1989. V literárnej oblasti sa venoval najmä písaniu poézie, no  písal prózu i eseje. Zvonického tvorba bola  publikovaná vo viacerých periodikách, napr.: Rozvoj, Don Bosco, Saleziánske zvesti, Mládež a misie, Slovenské pohľady, Kultúraa iné.

Predexilové diela:

           1943– Sejba perál, básne o pobyte v trnavskom saleziánskom ústave a kňazskej vysviacke (Trnava)                                                                                               

           1948– Mýtnik pred Madonou (Bratislava)

Diela vydané v exile:

1958– S ukazovákom na mraku (Buenos Aires)

1964– Prebúdza sa zem (Rím)

1965– Na jubilejné víno (Middleton)

1967– Slnko ma miluje (Rím)

1968– Prekutávam lovištia (Rím)

1969– Len črepy… Výkriky pri invázii. Anno Domini 1968, verše opisujúce tragiku sovietskej okupácie Slovenska, boli preložené aj do taliančiny(Padova)

1971– Mýtnik pred Madonou, druhé vydanie mariánskej zbierky

1972– Okolo kľúčovej dierky, knižná verzia novely

1973– Sejba perál, reedícia prvotiny (Rím)

1973– Rozsievač perál, zborník (Rím)

1973– Na igricovom kare, bibliofília; poetická spomienka na Valentína Beniaka(Lausanne)

1978– Napárať čím viac lyka

1985– Obolus

1988– Smer Mariánska hora

1988– Keď mlčať nie je zlato, polemické eseje pri príležitosti jeho 75. narodenín (Rím)

Diela vydané po roku 1989:

1993– Chcem sa ti ozvať, výber celoživotnej básnickej tvorby pri príležitosti jeho 80. narodenín ( Martin)

1993– Si krajšia, moja vlasť, antológia poézie Gorazda Zvonického                    ( vydala Zahraničná Matica slovenská )

2003 – Strmé schody k výšinám, výber z básnickej tvorby                                           ( Zemplínska spoločnosť Michalovce )

2003 – Kradmo si slzu stieram, výber z básnickej tvorby                                          ( Zemplínska spoločnosť Michalovce )

Prekladová tvorba:                                                                                                          

            1974– Cez pohľad k srdcu, výber z prekladov diela Francesca 

                      Petrarcu                                                                      

             1979– Sonety Uga Foscola                                                                                         

             1975/ 1976– Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch

    V básnickej tvorbe Gorazda Zvonického nachádzame umelecké výrazové prostriedky, pomocou ktorých poet prezentuje etické hodnoty tak, aby sa u čitateľa podieľali na vyskladaní duchovného dobra. Vrúcnym vzťahom ku kresťanským hodnotám, ktoré v poézii predkladá, istí krásu viery estetickou stránkou umeleckej tvorby. Svoju vrúcnu výpoveď umocňuje formou sonetu, ale aj jeho vlastnou strofickou formou – „gorazdovskou slohou“ – a v mnohých prípadoch využívaním rýmov. Básne postavené na rytmickom opakovaní sú vznešeným  estetickým javom. Gorazdovská sloha je rýmová štruktúra, ktorá pozostáva zo 6-tich rýmov v 4 veršoch: a, ab, bc, c.

V básňach nám autor odkrýva múdrosť Božieho Slova, predostiera nám príkladné hodnoty pre večný život, vrúcne vykresľuje návraty do rodnej vlasti, vyjadruje spätosť s domovom. Vyslovuje hlbokú úctu k rodičom, k tradíciám, hľadá útechu, vykladá túžby. Podáva svedectvo o prežívaní citlivého človeka v ďalekom svete, priznáva vnútorné starosti a utrpenie. Vyslovuje pokoru, túži po oddanosti k Panne Márii, ctí si ju ako Matku a Pannu, ako ochrankyňu vlasti. Mária je zdroj záchrany. Levoča, Staré hory, Šaštín sú šťastím pre pútnika. Sedembolestná v básnikovom srdci trpí. Aj on prežíva jej bôľ, keď vnikla dýka do Kristovho tela. Ako Ochrankyňu ju stavia pred synov v rodnej zemi, kladie jej do rúk celé Slovensko. Silnú a neomylnú ju vyzýva, aby usmerňovala mládež za hlasom Božej vravy...  Toľko v krátkosti o trvalých pravdách v básňach Gorazda Zvonického.          

   Z histórie vieme, že svätec Maximilián Mária Kolbe bol synovsky oddaný Bohorodičke Panne Márii. Jeho snahou bolo „Dobyť celý svet pre Krista prostredníctvom Nepoškvrnenej.“ O Gorazdovi  Zvonickom by mohlo platiť, že sa snažil mariánskou poéziou dobyť duchovný svet pre Krista.

   Nad životom i tvorbou Zvonického víťazí jeho pevná viera v Boha, ktorá ho presviedča o tom, že iba ak patrí Bohu, je Niečí...                                            

  A preto nech navždy zostane aj náš.

                                                                                     Mgr. Ingrid Lukáčová